Vlajka Spojeného kráľovstva

Vlajka Spojeného kráľovstva – známy „Union Jack“, ako sa spravidla, aj keď nepresne nazýva^{[chýba zdroj]}, má svoju dnešnú zložitú podobu z roku 1801. Vyvíjala sa však dlhú dobu a zobrazuje históriu Spojeného kráľovstva, pretože obsahuje vlajky Anglicka, Škótska a Írska.

Obsah

1 Dejiny vlajky

2 Vlajky závislých území, ktoré používajú modrú služobnú vlajku

3 Vlajka závislého územia, ktoré používa červenú služobnú vlajku

4 Vlajky nezávislých krajín, ktoré si ponechali základnú modrú vlajku

5 Iné projekty

Dejiny vlajky |

Vývoj britskej vlajky

Od druhej polovice 13. storočia (1277) sa v Anglicku používala biela vlajka s červeným stredovým krížom sv. Juraja. Keď sa roku 1603 stal anglickým panovníkom škótsky kráľ Jakub VI. (v Anglicku známy ako Jakub I.), ktorý vyhlásil úmysel nazývať sa kráľom Veľkej Británie, dal na znamenie únie (spojenie) obidvoch krajín vytvoriť spoločnú vlajku (Union Flag). Tá obsahovala ako doterajšiu vlajku anglickú, tak aj škótsku, ktorá má modré pole s bielym uhlopriečnym krížom sv. Ondreja, patróna Škótska. Aby sa nedávala žiadnej z oboch vlajok prednosť, dostal list novej vlajky farbu modrú, zatiaľ čo červený sväto-jurský kríž s novo pridaným bielym lemovaním bol položený na biely kríž ondrejský. Jakub I. nariadil vztyčovanie tejto vlajky na hlavnom sťažni všetkých lodí svojich poddaných 12. 4. 1606, jeho nástupca Karol I. ich však obmedzil roku 1634 iba na vojenské plavidlá kráľovského námorníctva. Po povstaní v Škótsku sa vlajka prestala používať vôbec a až v období reštaurácie za Karola II. zaviala po roku 1660 znovu na kráľovských lodiach. Po opätovnom spojení Anglicka so Škótskom a vzniku Veľkej Británie roku 1707 sa stala vlajkou národnou a pre obchodné lode bola zavedená tzv. červená služobná vlajka. Pôvod názvu Union Jack nie je jasný. Termín Jack bol po prvýkrát používaný v britskom vojnovom loďstve ako označenie pre britskú vlajku zavesenú na hlavnom sťažni, ktorá bola o niečo menšia, ako vlajky vtedy na lodiach používané. Je možné, že termín Jack, pripísaný tejto malej vlajke, sa vžil ako dôverné označenie britskej vlajky vôbec.

Po pripojení Írska aktom o únii roku 1800 bolo za kráľa Juraja III. Vytvorené Spojené kráľovstvo veľkej Británie a Írska a roku 1801 je do britskej vlajky včlenená aj vlajka Írska, červený uhlopriečny kríž sv. Patrika na bielom poli. Aby však pri rovnakej šírke kríž sv. Patrika nezakrýval kríž ondrejský, boli ramená červeného uhlopriečneho írskeho kríža zúžené o viac ako polovicu a posunuté tak, aby – keď sa pozeráme zo stredu – ľavá časť uhlopriečneho ramena bola vždy červená, pravá biela. Touto heraldickou finesou sa obidva kríže spojili, tak že jeden neprekrýva druhý. Takýto vzhľad si britská vlajka podržala dodnes, aj napriek tomu, že roku 1922 vznikol z väčšej časti Írska slobodný štát a úradný názov monarchie bol zmenený na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Vlajka Red Ensign

Začiatkom 17. storočia bola zavedená tzv. červená služobná vlajka (Red Ensign) ako vlajka, ktorú používala Červená eskadra, jedna z troch, na ktoré sa v tej dobe delilo britské kráľovské vojenské loďstvo. Na tejto vlajke bol sväto-jursky kríž umiestnený v ľavom hornom rohu. V roku 1674 bolo kráľovským výnosom rozšírené právo používať červenú vlajku aj na obchodné lode, v roku 1707 nahradila sväto-jurský kríž v ľavom hornom rohu vlajky vtedajšia britská vlajka a roku 1801 súčasný Union Jack. Táto posledná verzia bola potvrdená roku 1864 ako vlajka pre lode registrované vo Veľkej Británii.

Vlajka Blue Ensign

Obchodné lode pod vedením záložných námorných dôstojníkov používali od roku 1864 obdobnú modrú služobnú vlajku (Blue Ensign). Obidve tieto vlajky sa stali vlajkami britských kolónií a iných závislých územiach, keď boli vo vlajúcej časti doplnené vlajkovým emblémom (nazývaným po angl. badge) príslušného územia.

Modrú služobnú vlajku používajú v súčasnej dobe britské závislé územia, Gibraltár, Svätá Helena, Britské Panenské ostrovy, Falklandy, Kajmanie ostrovy, Montserrat, Turks a Caicos, Pitcairnove ostrovy.